Raz budem mať vilu na Bahamách

Autor: Alexandra Beňová | 16.5.2011 o 15:35 | (upravené 16.5.2011 o 15:41) Karma článku: 5,44 | Prečítané:  1340x

  Keď som bola malá, snívala som o tom, ako raz budem strašne dospelá, budem zarábať ťažké peniaze a žiť si ako prasa v žite. Po mature som „ušla" z domu, našla si podnájom, prácu, neskôr ďalší podnájom, nastúpila na vysokú školu a kúpila si psa. Zarábať som síce začala, ale od môjej idealistickej predstavy to malo príšerne ďaleko. Keď som zaplatila nájom a účty, bola som rada, že vyšlo na pivo. (to sú priority, že?)  

 

Časom som si našla aký-taký systém, aby som nežila od výplaty k výplate, ale aby som mala aspoň nejaké to euro v zálohe.

Rozhodla som sa, že podnájom je síce fajn, ale platiť peniaze len tak do vetra sa neoplatí, a predsalen, mám už 22, oplatilo by sa na krk nejakú tú hypotéku zavesiť, nech je ten život zase o niečo viac nahovno.

Tak som sa prekúsala asi pol miliónom inzerátov a našla konečne byt, ktorý sa mi páčil, nachádzal sa v mnou vybranej lokalite a bol finančne dostupný. To som však ešte nevedela, koľko ďalších poplatkov kúpa bytu obnáša.

Musím uznať, že mi s veľa vecami pomohol otec, avšak.. očakával sa aj nejaký ten môj finančný vklad (neuveriteľné, čo to odo mňa chcú!! J).

Z tých pár (väčšinou doslova) eur, ktoré mi pred výplatou zostáva, sa takéto položky pokryť nedajú. A tu opäť nastáva problém. Zase žijem z ruky do úst. Niektoré veci si síce neodrieknem, ale aj tak.. nie je to med lízať.

V rámci zákonu zachovania schválnosti sa mi podarilo si už niekoľkokrát pohnevať susedov, ktorí sa na mňa boli sťažovať (!!! Nič tak strašné som nevyviedla, naozaj..), a to tam ešte ani nebývam. Vždy keď sa niečo spraví, treba to tam celé poupratovať, aj tak je tam stále kopec prachu a vyzerá to tam ako stavenisko a od môjho vysnívaného bytíku to má zatiaľ na míle ďaleko.

Keby mi niekto polopate povedal, čo ma čaká, tak si radšej tresknem hlavu o stôl a ďalej platím nájomné niekomu inému, než si v mojom pohodlnom živote robiť takéto peripetie.

Verím však tomu, že keď sa to všetko o pár mesiacov utrasie, a ja budem s pohárom vínka v ruke sedieť na svojom vlastnom balkóne s úžasným výhľadom na nočnú Bratislavu, budem rada, ako som to všetko pekne zvládla a poviem si, že to vlastne ani nebolo také zlé. Teda ak ma dovtedy z toho všetkého neporazíJ

Možno aj začnem uvažovať nad tým, že keď už som akože Bratislavčanka, tak by sa mi aj nejaké to autíčko zišlo. A celý tento šialený byrokratický kolotoč sa začne odznova.. :-P

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?