Hľadanie stratenej nádeje

Autor: Alexandra Beňová | 16.7.2012 o 23:27 | (upravené 16.7.2012 o 23:33) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  469x

Tak dlho som sa nevenovala láske.. tak prečo nie teraz :) V poslednej dobe mám pocit, že snívam jeden strašne škaredý, ale o to viac absurdný sen. Sen, v ktorom sa ľudia okolo mňa dávajú dokopy, pretože zúfalo dúfajú, že ich bude dakto milovať. Aj keď ten dakto žije s dakým druhým, aj keď má za sebou minulosť ako vystrihnutú zo zlého amerického filmu so šťastným koncom. Aj keď..

Ono je to v podstate jedno. Stretnú sa po prvýkrát, alebo sa poznajú už dávno. Ale sú obaja sami a tak neuveriteľne túžia po tom, aby ráno, keď sa zobudia, nebol vedľa nich len oslintaný vankúš. Tak že to radšej skúsia. Spolu. Pochybujú, stále a v podstate o všetkom. Pochybujú sami o sebe, o tom druhom aj o tom, že toto všetko fakt robia.

 

Dievča spozná chlapca, ktorý do nej naleje tri vodky a povie jej, že je očarujúca, a že sa s tak dokonalou bytosťou túži stretnúť celý život.

Nevyspí sa s ním hneď. Má predsa svoju hrdosť. Dá sa ešte raz pozvať na kávu a až potom príde k nemu domov. Povestné tretie rande.

Na piatom jej povie, že síce má frajerku, ale vôbec si s ňou nerozumie. Nemôže sa s ňou rozísť, pretože je na neho hrozne naviazaná a on sa o ňu bojí, aby si náhodou neublížila.

Hovno! Bojí sa o svoje vlastné pohodlie. Pretože nie vždy je tak ľahké nájsť dajakú, čo mu skočí rovno do postele. A ešte mu aj navarí a uprace.

Naivka rozpráva všetkým svojim kamarátkam v auparku pri mojite (rodičia jej poslali vreckové), aký je úžasný, ale radšej s ňou nebude chodiť po krčmách, lebo ju chce mať len pre seba. Neoficiálne sa len bojí, aby ju s ním dakto nevidel.

 

Ona ho miluje. Dúfa. Dúfa, že sa aj on zamiluje do nej, vezme si ju, kúpi jej dom s predzáhradkou a spraví jej dve krásne deti. Šťastní až do smrti. Ó áno.

 

Možno sa pár takýchto happy endov naozaj udialo. Ale žiadna z nás neverí, že to tak naozaj bude.

 

Tak prečo to stále robíme? Prečo spíme s niekým, kto za to v podstate nestojí? Prečo s nimi trávime čas, aj keď vieme, že o pár dní, mesiacov, prinajhoršom rokov budeme ležať v posteli samé, opustené, zlomené, s fľašou vína v krvnom obehu?

 

Lebo možno to raz naozaj vyjde. Raz sa do nás zamilujú a ráno nás bude hladiť po vlasoch a pozerať sa nám do očí. Budeme mať šesťdesiat, dospelé deti, v predzáhradke ruže, v skleníku rajčiny a pred sebou krásnu starobu..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.


Už ste čítali?